Založ si blog

Tradícia je voľačo aj pre deda celkom samozrejmé. . .

Nuž nie je to dávno, čo ma moderátor RTVS Andrej Bičan celkom adresne, v priamom vysielaní relácie 5 proti 5 označil ako úctyhodného spoluobčana, celkom iste náhodou a nechtiac, lebo som sa mohol stotožniť s jeho uvádzaným príkladom, ako si máme ctiť a vážiť spoluobčanov, čo už sú vo veku 78 rokov hodný našej úcty a veľkorysého nadhľadu, lebo čo už,  takáto hranica aktívneho žitia a bytia, takpovediac v aktívnom živote nie je žiadna všednosť, skôr naopak! V krátkom čase už druhý raz, lebo si ma kolega aktívny na tomto portáli pripomenul s rovnakou potrebou ma pochváliť, ale adresne, na rozdiel od tých, čo mi nevedia v debate ani len na meno prísť mi zložil hold, že prispievam na portál pravidelne, je spokojný s tým, v akej je to podobe a s akým úmyslom  a použil na to aj prívlastok, že som vari už najstarším autorom portálových príspevkov a jeho chvála je preto voľačím zaslúženým!

Samozrejme, iba spravodlivo, nič také ako dôvod dať sa chváliť neevidujem, vôbec ma neinteresuje, ako sa moja aktivita akceptuje, čo ja viem umelecky, používaným slovníkom či vizážou toho, čo je viditeľným informačným reprezentantom mojich myšlienok a je to jednoznačne a prednostne o tom, aby som tým, ktorých som oslovil a ktorí si ma čítajú  zvestoval, že som stále súčasť reálneho života, nič v ňom prítomné a dôležité ma nenecháva ľahostajným – naopak… Vysloviť voľačo tak presvedčivé nie je náhoda, výber portála denníka Pravda bola uvážená voľba, naša, veru od nepamäti rozdielne orientovaná spoločnosť chce za každú cenu dodržiavať zásady spravodlivosti a verte mi, na pranier kritiky, posmechu a veru aj hanby sa práve tu dostane skôr ten, čo chce vyzerať a pôsobiť ako prorok vlastnej spravodlivosti než realista, lebo celkom zákonite sa stáva nedôveryhodným a veru až smiešnym!

Tak veru, to už si však musí pospolitosť v debate portála prebrať individuálne, lebo nič sa nedá robiť, všetko má vždy svoje vlastné hranice a najstrašnejšie je to akurát vtedy, keď je to voľačo celkom neplatné! Bez oznamu, alebo ak chcete, bez verdiktu som persónou v pozícii občana- otroka, nemám právo reagovať na podnety – zvedavosť, odbornosť, impertinenciu či urážku a to je moja výhrada ničím nezastupiteľná, lebo kto nevie, že akurát takto a v žiadnej inej réžii sa dôkaz v praxi nepredvedie a práve dnes to všetkým pripomínam účelovo, lebo nič sa nedá robiť, pravda je pravda!

V mojom živote je to jednoducho neveľa – v hodnote prežitej na čas, veď dnešný deň je toho pamätníkom iba v 23 opakovaní, ale ak k tomu dodám upresnenie, že je to deň žltých narcisov, ktorým si pripomíname spoluobčanov, čo boli nešťastným osudom v svojom živote naozaj nedobrovoľne a väčšinovo tragicky spriahnutý s onkologickými chorobami je to jednoducho voľačo neobíditeľné! Tragické, smutné, deprimujúce, ba celkom  nespravodlivé v každom ohľade a ten Deň pacientov s rakovinovým ochorením si pripomínam až teraz – konečne, ako voľačo aj so šťastným koncom!

Viete, kto žil v šťastnej rodine, s láskou, interesom, pochopením, a naviac aj so šťastím  všetkej ľudskej dobroty a pochopenia v každom ohľade dokáže pochopiť, ako sa všetko stáva bolesťou a tragédiou presne v tej chvíli, keď sa ten hlavný dominantný pilier a garancia všetkého dobra z ničoho nič stratí… Stalo sa nám to ešte v dospievaní s našou maminou, teda mojej o dva rôčky mladšej sestričke a ocinovi, čo v tých rokoch, stával sa päťdesiatnikom, prežil infarkt, stal sa invalidným dôchodcom  a pri mojom nástupe na vysokoškolské štúdiá ochorela aj mamička!

Nuž bolo to dávno, všetko v našich životoch dostalo novú podobu, stali sme sa sociálne odkázanými bytosťami, študovať samozrejme chcela aj Janka, ale verte mi, najstrašnejšie  v našich životoch bola skutočnosť, že sme naozaj dlho nevedeli, čo je príčinou neuveriteľnej slabosti a životnej labilnosti  mamičky, lekárom to bola vec neznáma a až lekár, čo sa k nám prisťahoval z Prahy ju diagnostikoval ako rakovinovú pacientku – rakovina krvi, dnes teda leukémia a bude vám možno znieť až neuveriteľne, že sme tú svoju darkyňu života a dovtedajšej šťastnej prítomnosti držali pri živote tri roky liekmi, čo som štyri razy do roka vozil z Gdaňska, kam ich doviezla loď z USA, kým sa ten artikel začal voziť aj do našich lekární… A pochovali sme ju ešte skôr, než som promoval a dodnes je mi spomienka na moju mamu ako životný zázrak najväčšej možnej ceny… Voľačo také, čo nikdy nezovšednie a to som naozaj nepredpokladal, že sa o tom budem môcť presvedčiť viac ako len presvedčivo!

V roku očakávaní výhradne dobrých vecí, všetkým mojim blízkym sa darilo podľa vysnívaných prianí, najmladšieho syna prijali na Masarykovu univerzitu do Brna, čo si vysníval, odštartoval aj aktivity medzinárodných študentských súťaží, čo ma tešili až v eurorozmeroch, vnuci a vnučky mojich starších dcér študovali v pohode a s dobrým prospechom,  ba tá najmladšia Emka sa stala juniorskou reprezentantkou kadetiek volejbalistiek už ako žiačka a ak si uvedomíte, že svoje prekonané trištvrte storočie som oslavoval v pohode, v dobrom zdraví a naozaj vo forme, to čo nasledovalo ma jednoducho ako muža celkom degradovalo!

Správa z Viedne, kde už od promócie v Bratislave nastúpila pracovať moja najstaršia ratolesť  s tvrdením, ocko ekonomika je tu dobrou a múdrou školou, doma nebolo v ponuke nič čo len máličko podobné, sa mi z ničoho nič stala prekliatím! Romanko, môj nastarší vnúčik, rovesník môjho najmladšieho syna, o ktorom už teda viete, ochorel, onkologické ochorenie lymfatických uzlín, dcéra je okrem nešťastia aj deprimovaná k práceneschopnosti a to som ešte vôbec nevedel že to všetko ľudské nešťastie sa aj tak najhoršie podpíše na mne osobne! Bleskovo a viditeľne, psychika v dezilúzii, poruchy vari vo všetkých kritériách, čo mi ošetrujúci lekári až doteraz oznamovali s radosťou aj pýchou sa stali výmyslom, nespavosť, slabosť – jednoducho som prestal byť v ponuke ako človek, čo tu bol doteraz k dispozícii ako prototyp toho dobrého, zdravého, schopného a šťastného a ani som nevedel, že prečo!?

To viete, tí zodpovední lekári hľadali, skúmali, vymýšľali, prečo chudnem, prečo je môj krvný obraz vraj na umretie, prečo mi nič nepomáha a prečo som apatický, keď doteraz som bol vo všetkom ako na atomový pohon a priznám sa, že moja najstaršia dcéra, čo sa v marci dožila päťdesiatky bola jediná, čo mi rozumela – bola na tom rovnako ako ja a keď sme sa dočkali všetkej tej radosti z výsledkov terapie nemocnice v Kolíne nad Rýnom, kde bol Romanko pacientom výskumného programu európskeho rozsahu, prežíval som vari rovnaký zázrak ako on osobne! Všetko z čoho som bol podozrivý bolo nulové a napokon primárka hematológie mala odvahu všetko kvalifikovať ako  nezávažnú chudokrvnosť vyvolanú psychickým otrasom a so mnou sa pokonala žmurknutím a dostal som befel! Pozdravte Romanka a dajte mu vedieť, že mu ten oznam, že je zdravý prajem viac ako prvú cenu v Lote, lebo urobil šťastnou aj mňa, veď to vyliečilo aj môjho pacienta! Nuž čo už, je to poučné, tradičné a naviac, pre život v spoločnom šťastí žiadúce a nech tak naozaj aj dlhotrvajúce…

Tak ako vždy, aj dnes som bol teda povinne v meste tri razy, za jeden papierový a dva čerstvé žlté kvietky som sa stal darcom nádeje pre tých pacientov, ktorých už nečaká beznádej utrpenia a definitívneho konca, ako mamičku, takže je správne a dobré vedieť, že človek človeku má pomáhať celkom prirodzene, samozrejme a spoľahlivo, lebo takéto šťastie je potom tým najúžasnejším v každom ohľade. 

Eurovoľby sa stanú voličom známou aktivitou. . .

24.04.2019

Už som tu naozaj dosť dlho takpovediac doma, aby som nebol iba na odstrel, ako sa to hovorí v kontexte s úpadkom slobody vyjadrovania sa v našom štáte aj na našom portáli a keďže sa presne tak viac »

Bolo to predstavenie celkom očakávané a pokojné až všedné. ..

23.04.2019

Jasné, človek si vraj vraj privykne celkom na všetko sa stalo už dávno známou atribúciou spoločenského diania – s patričným nadhľadom a veru až v tej zázračnej podobe mimoriadnosti, lebo viac »

V ponuke je veľa informácií, ale čo sa dá robiť, aj viac ako dosť iba správ. . .

22.04.2019

Tráviť toľko, naozaj celkom voľného času spôsobeného sviatkami, bez akýchkoľvek predpísaných pracovných povinností, keď človek nemusí ísť ani len do obchodu, lebo pečivo nepečú a viac »

Atény, Grécko

Ktorá burza vám raketovo zarobí? Grécka

25.04.2019 13:21

Globálny rebríček búrz, ktoré tento rok najlepšie zhodnocujú peniaze investorov, má nečakaného víťaza - Aténsku burzu.

Železiarne Podbrezová

Šéf výskumu Železiarní Podbrezová: Firmy sú vyčerpané daňami

25.04.2019 13:00

Úspech domácich firiem nemôže donekonečna stáť na lacnej pracovnej sile, tvrdí profesor Ľudovít Parilák, ktorý zodpovedá za výskum v Železiarňach Podbrezová.

HaZZ požiar hasiči ubytovňa Ružinov ruiny bezdomovci bratislava

VIDEO: Horí ubytovňa v bratislavskom Ružinove, hlásia zranených

25.04.2019 12:21, aktualizované: 13:29

Na mieste sú profesionáli zo všetkých bratislavských hasičských staníc.

eurovolby

Kto bude mať vyššiu účasť v eurovoľbách? Slovensko, či Česko?

25.04.2019 12:19, aktualizované: 13:40

Bude Slovensko opäť rekordérom v neúčasti v eurovoľbách? Zdá sa, že tentoraz by Slovensko v miere neúčasti mohlo prekonať susedné Česko.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,897
Celková čítanosť: 3608085x
Priemerná čítanosť článkov: 1902x

Autor blogu

Kategórie